Aneuryzma aorty je jedno z najzávažnejších cievnych ochorení, ktoré priamo ohrozuje život pacientov. Ak aneuryzma praskne, pacient do niekoľkých minút zomiera.
Napriek tomu, že sa aneuryzma (vydutie) môže objaviť v ktorejkoľvek tepne tela, najčastejšie sa prejaví v aorte, v najväčšej telovej tepne. Jej normálny priemer je približne dva centimetre. Aneuryzma brušnej aorty však môže narásť aj do desaitich cm. Iba približne polovica pacientov s brušnou aneuryzmou, ktorá sa dostane do nemocnice, prežije. To je dôvod, prečo je dôležité aneuryzmu diagnostikovať ešte predtým než praskne a dôjde k život ohrozujúcim komplikáciám. Na Slovensku ročne evidujú približne tritisíc pacientov s aneuryzmou aorty pričom k adekvátnemu ošetreniu sa dostane len približne jedna desatina.
Včasnou a správnou diagnostikou ochorenia, ako aj využívaním inovatívnych operačných metód možno zvýšiť kvalitu života pacientov s touto diagnózou a zabrániť neželaným predčasným úmrtiam. Práve moderná a mini-invazívna katétrová liečba, ktorá spočíva v zavedení výstuže do slabinových tepien, skracuje lehotu hospitalizácie pacienta, redukuje pooperačnú bolesť aj celkovú dĺžku rekonvalescencie.
Rizikovou skupinou, u ktorej sa aneuryzma brušnej aorty objavuje sú predovšetkým muži nad 60 rokov, fajčiari, ľudia s vysokým krvným tlakom či s cievnymi ochoreniami. Väčšie riziko výskytu aneuryzmy však majú aj bezprostrední príbuzní ľudí s aneuryzmou, pri ktorých dôležitú úlohu zohrávajú práve genetické a dedičné vplyvy. Mužské pohlavie je postihnuté trikrát častejšie než ženské.
Väčšina pacientov nepociťuje pri brušnej aneuryzme žiadne príznaky, u iných pacientov sa môže objaviť rytmický, pulzujúci pocit v bruchu, podobný tlkotu srdca. Ďalšími príznakmi sú veľká bolesť v bruchu alebo v podbrušku, pričom prudká náhla bolesť v oblasti brucha a chrbta môže naznačovať hroziace prasknutie. Pacienti s prasknutou aneuryzmou pociťujú slabosť, závrat a môžu upadnúť do bezvedomia.
Aneuryzmu aorty objaví lekár často pri rutinnom vyšetrení. „Lekár si môže všimnúť pulzovanie v oblasti pupka alebo aneuryzmu zistí náhodne pri vyšetreniach ako RTG hrudníka či ultrazvuku brucha, na ktoré sú pacienti poslaní často pre úplne iné ochorenia,“ vysvetľuje MUDr. Matej Vozár, MPH, primár oddelenia intervenčnej rádiológie SÚSCCH Banská Bystrica. Okrem sonografického vyšetrenia sa využívajú na diagnostiku aj iné zobrazovacie metódy ako je či magnetická rezonancia.
Terapia aneuryzmy aorty sa po zobrazovacích vyšetreniach určuje na základe jej charakteru. Ak je priemer aneuryzmy do päť centimetrov, pacient chodí v pravidelných intervaloch na kontroly a sleduje možnú bolesť brucha a chrbta. Pokiaľ sa aneuryzma zväčšuje, po dosiahnutí päť a viac centimetrov lekári pristupujú k operačnému zákroku. Okrem klasického otvoreného chirurgického zákroku, ktorý odstráni poškodenú časť aorty a nahradí ju trubičkou zo syntetického materiálu, existuje aj menej invazívny zákrok. Tým je zavedenie endovaskulárneho stentu.
Endovaskulárny stent je kovová výstuž tepny so sieťovou elastickou štruktúrou, ktorá stabilizuje stenu cievy. Chirurgovia ho zavádzajú pomocou katétra, tenkej rúrky, cez stehennú tepnu až do aorty do miesto aneuryzmy. Endovaskulárny stent (stentgraft) zabráni prasknutiu aneuryzmy. Na rozdiel od klasického chirurgického zákroku, stentgraft sa zavádza minimálne invazívnym spôsobom prostredníctvom malého rezu. Pacient je prepustený z nemocnice počas niekoľkých dní. „Medicínsko-technologické inovácie natoľko pokročili, že pacient môže aj pri inak vážnej diagnóze, akou aneuryzma aorty nesporne je, absolvovať minimálne invazívny zákrok, vďaka ktorému je jeho rekonvalescencia rýchlejšia,“ približuje MUDr. Matej Vozár, MPH. Moderný terapeutický prístup zavedenia stentu znižuje hroziace, často fatálne komplikácie, skracuje čas hospitalizácie, redukuje krvné straty, pacient sa vyhne celkovej anestéze a aj samotný zákrok trvá kratšie.
Napriek tomu, že katétrová liečba poskytuje pacientovi rýchlejšiu rekonvalescenciu, na Slovensku sa takéto operačné výkony robia len približne v desiatke nemocníc. Endovaskulárna liečba by navyše mala byť prvá voľba aj v prípade pacientov s vážnymi kardiovaskulárnymi alebo inými pridruženými ochoreniami, ktorých zdravotný stav nedovoľuje chirurgickú rekonštrukciu aneuryzmy. Zákrok zavedenia endovaskulárneho stentu je hradený z verejného zdravotného poistenia a v porovnaní s chirurgickým zákrokom predstavuje menšie finančné zaťaženie, vzhľadom na kratšiu hospitalizáciu pacienta. Pri chirurgickej intervencii je dôležité brať do úvahy dlhšiu hospitalizáciu a dodatočné náklady spojené s postoperačnými komplikáciami akými sú napríklad infekcie rán. Najväčším problémom súčasnosti však stále zostáva včasné a presné odhaľovanie aortových ochorení.
