Každý, kto sa dnes chce chrániť pred infekciami a mikroorganizmami, siahne po dezinfekčnom prostriedku. Dezinfekcia rúk sa považuje za najdôležitejšie opatrenie, ktorým možno predísť prenosu infekcií.
Ako potvrdilo niekoľko štúdií, správna hygiena rúk obmedzuje aj výskyt nozokomiálnych infekcií. A keďže bezpečnosť pacientov sa zvyšuje bezpečím zdravotníckeho personálu, u zdravotníkov sa hygiena rúk považuje za zlatý štandard.
Dlhá cesta
Skutočnosť, že produkty na dezinfekciu rúk a povrchov sú dnes dostupné vo forme gélu, spreja, peny či vlhkých utierok, je výsledkom radu inovácií. Cesta vývoja v oblasti hygieny však bola dlhá – od vydymovania, ktoré malo odstrániť mor v stredoveku, cez chlórové vápno, ktoré zlepšilo hygienu v nemocniciach v 19. storočí, až po zavedenie dôkladného umývania rúk mydlom ako štandardu v chirurgii.
Hoci prvá baktéria bola objavená viac než pred tristo rokmi, trvalo veľmi dlho, kým sa súvis medzi infekciou a nedostatočnou hygienou rúk stal vedeckým faktom. Umývanie rúk bolo hlavnou metódou zaistenia čistoty až do polovice šesťdesiatych rokov minulého storočia. Jednorazový materiál nebol ešte známy, lekári teda nemali napríklad jednorazové rukavice. Medzi vyšetreniami pacientov si umývali ruky v nádobe so zriedeným formaldehydom a sušili ruky v uteráku, ktorý sa niekedy menil len raz za deň. Roztok navyše používalo viacero lekárov, a tak mikroorganizmy pri umytí z rúk paradoxne neboli odstránené, ale šírili sa ďalej. Na operačných sálach sa dezinfikovali ruky iba intenzívnym desaťminútovým umývaním vodou a mydlom s následnou aplikáciou 96-percentného alkoholu. Účinnosť takejto dezinfekcie nebola dostatočne dlhá ani kvalitná. Pacienti často umierali na infekciu v pooperačnej rane. Ruky chirurgov navyše trpeli hrubnutím a často aj popraskaním pokožky, ekzémami i chronickými zápalmi.
Dezinfekcia bez umývania
Na základe týchto zistení a pozorovaní dennej praxe lekárov a chirurgov dospel mladý kardiochirurg Dr. Peter Kalmár k rozhodnutiu vyvinúť dezinfekčný prostriedok, ktorý by hygienu rúk zefektívnil a zaistil spoľahlivú ochranu pred mikroorganizmami. Obrátil sa na hamburgskú spoločnosť Bacillolfabrik Dr. Bode & Co. s ponukou spolupráce na vývoji dezinfekčného prípravku, ktorý by mal dlhotrvajúci širokospektrálny účinok proti patogénom, rýchly účinok a zároveň bol priateľský k pokožke. Výsledkom ich spoločného úsilia bol alkoholický dezinfekčný prostriedok, ktorý možno votrieť do suchých rúk bez predchádzajúceho umývania, pridaných látok či ďalších opatrení a oveľa šetrnejší k pokožke ako dovtedy používané látky.
Dnes pomáha sterilizácia rúk pri lekárskych výkonoch na celom svete. Tridsať sekúnd stačí na to, aby sa zredukovala tranzientná flóra o viac ako 99,99 %. Počas deväťdesiatich sekúnd sú ruky chirurgicky dezinfikované a riziko infekcie sa výrazne znižuje. Za päťdesiatpäť rokov existencie sa sterilizácia rúk stala neodmysliteľnou súčasťou ambulancií, vyšetrovní a operačných sál a synonymom pre alkoholovú dezinfekciu rúk.