Robíme to takto dobre? Ochráni nás rúško? Ako sa chrániť? Čo treba mať doma, aby sa človek ochránil pri prvom prejave? Akú dezinfekciu… Otázok je veľa a preto sme ich položili viacerým odborníkom za vás.      

      

  • Aké zdravotnícke pomôcky by sme mali mať doma ako nevyhnutnosť na ochranu pred COVID-19?

Zdravotnícke pomôcky, ako to hovorí aj ich príznačný názov, patria do zdravotníctva, do domácnosti sa majú dostať len, keď sa v nej vyskytne chorý človek, ktorý ich nevyhnutne potrebuje na doliečenie. V súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 na ochranu ľudí úplne postačujú dve látkové rúška, tekuté mydlo, a detergent na umývanie prostredia (napr. jar a pod.). Tiež možno využiť rôzne prírodné čistiace prostriedky, napríklad na báze esenciálnych olejov. Nie je potrebné mydlo s dezinfekčnou prísadou, ani žiadna agresívna dezinfekcia v rámci vnútorného prostredia domácností.

  • Aké typy dezinfekcií sú na trhu a v čom sa líšia?

V princípe exituje chemická a fyzikálna dezinfekcia. Pri chemickej sa používajú chemické látky s rôznym mechanizmom účinku, pričom máme rôzne typy látok. U nás sa najviac využívajú chlórové zlúčeniny, peroxozlúčeniny, kvartérne amónniové zlúčeniny (KAZ), alkoholy, amíny a biguanidy. Pri fyzikálnej dezinfekcii využívame fyzikálne princípy napr. teplo, žiarenie, paru. Vírus SARS-CoV-2 je dobre citlivý na bežné dezinfekčné prípravky aj metódy fyzikálnej dezinfekcie. Dokonca aj úplne obyčajné prostriedky ako SAVO, netreba panikáriť a vykupovať lekárne a vynakladať veľa peňazí za dezinfekčné prípravky. Bežné upratovanie bez dezinfekcie odstraňuje viac ako 90 percent mikrobiálnej kontaminácie. Dezinfekčné prípravky patria hlavne do nemocníc a priestorov kde sa zhromažďujú ľudia Vírus, SARS-CoV-2 má obal, čiže všetka dezinfekcia, dokonca aj mydlová voda naň funguje veľmi dobre, lebo tento obal zložený z lipidov efektívne rozpúšťa. Vírus sa potom stane zraniteľný a stráca schopnosť ďalšieho šírenia. Voľne v prostredí bez živej bunky sa vírus nedokáže množiť.

  • Akú funkciu zohráva ochrana tváre (ústa a nos)?

Ochrana tváre zohráva významnú úlohu tam, kde je riziko stretnutia väčšieho počtu ľudí, teda najmä vo vnútorných verejných priestranstvách. Nie je potrebná, ak sme napríklad sami v prírode v otvorenom priestranstve na čerstvom vzduchu. Je dôležité mať rúško, ale zároveň aj dodržiavať bezpečnú zónu a odstup od ľudí minimálne meter. Ochrana očí pri bežných činnostiach spočíva v nesiahaní si rukami na tvár. Teoreticky by sa vírus vedel dostať cez spojivky očí do tela človeka, ale je otázne, aká infekčná dávka by sa takto dosiahla. Každopádne ruky treba považovať pri pobyte v cudzom prostredí za vždy kontaminované a nedotýkať sa nimi tváre a očí.

  • Aký je rozdiel medzi jednorazovým chirurgickým rúškom a respirátorom?

Jednorazové chirurgické rúška priliehajú k tvári voľne a pokrývajú nos a ústa. Sú navrhnuté na jednosmernú ochranu na zachytenie telesnej tekutiny opúšťajúcej nositeľa rúška. Napríklad počas chirurgického zákroku sa používa na zabránenie kontaminácie pacienta. Chirurgické rúška nie sú primárne navrhnuté tak, aby chránili zdravie nositeľa. Väčšina týchto masiek dostupných na trhu nemá bezpečnostné testovanie napr. EN normy alebo normy podľa amerického NIOSH.

Respirátor je pevne priliehajúca maska navrhnutá tak, aby vytvárala okolo tváre tesnenie. Je navrhnutý na obojstrannú ochranu filtrovaním vdýchnutého vzduchu. Aby chránil používateľa (len pri predpoklade správneho nasadenia, nosenia, zosadenia a obmeny!) na takú úroveň, aké je bezpečnostné hodnotenie masky. Respirátory sú dostupné v rôznych formách ako jednorazové respirátory, respirátory s prekrytím polovice tváre, respirátory s pokrytím celej tváre, s olejovým filtrom, priepustné/nepriepustné pre tekutiny (vybratie vhodného typu si vyžaduje posúdenie odborníka v oblasti ochrany zdravia pri práci a následné zaškolenie používateľa). Respirátor musí spĺňať bezpečnostné štandardy. Bezpečnostné opatrenia proti prenosu vzduchom zahŕňajú použitie respirátora typu minimálne N95 / FFP2 alebo ekvivalentného respirátora, ktorý sa má používať počas takých postupov, ktoré vytvárajú aerosól, v iných prípadoch postačuje chirurgická maska/rúško. Schopnosť rozširovať výrobu chirurgických rúšok a respirátorov je obmedzená a súčasný dopyt po respirátoroch a maskách nie je možné uspokojiť, najmä ak sa naďalej rozširuje ich neprimerané a neodôvodnené používanie mimo zdravotníctva.

  • Sú lepšie jednorazové rúška, alebo tie, ktoré môžeme prať a žehliť? Ktoré spĺňajú vyššie bezpečnostné opatrenia?

Jednorazové chirurgická maska a respirátory patria do zdravotníckych zariadení a majú ich používať zdravotnícky pracovníci, prípadne infikovaní pacienti. Používajú sa vyhradený pracovný čas určený výrobcom ako jednorazová  zdravotnícka pomôcka. Na bežné použitie v domácnosti postačí látkové rúško, ktoré po adekvátnej dezinfekcii (pranie a žehlenie) môžeme opakovane používať.

  • Pri akej teplote prať rúška na viacnásobné používanie?

Odporúčajú sa pevné a odolné tkaniny, ktoré možno oprať na viac ako 60 stupňov, a tiež žehliť pri vyšších teplotách.

  • Ako by sme mali likvidovať jednorazové rúška a ako respirátory?

Po použití patria hneď do odpadu. Je dobré ich dávať do vyhradenej nádoby, a tak ich vyhodiť do odpadu. Zamedzí sa tak, aby sa ku kontaminovaným rúškam dostali osoby so sociálne slabších skupín, pre ktoré by osvojenie si voľne nájdených rúšok mohlo prestavovať vysoké riziko nakazenia sa. Určite je neprípustné, aby sa respirátory a masky povaľovali po parkoch a okolo smetných košov.

  • Aká by mala byť ochrana rúk?

Okrem častého umývania rúk netreba zabudnúť aj na aplikáciu ochranného krému na ruky, pretože časté umývanie rúk a najmä použitie horúcej vody a agresívnych mydiel podporuje vysušenie pokožky. Vyhnúť sa treba použitiu dezinfekčného mydla, ktoré extrémne zaťažuje pokožku rúk a spôsobuje jej vysušovanie až praskanie.

  • Mali by sme používať jednorazové gumené (chirurgické) rukavice, alebo textilné?

Používanie jednorazových gumených rukavíc je nevyhnutné najmä v zdravotníctve, a to v presne indikovaných situáciách. Podľa môjho názoru nie je používanie rukavíc potrebné pri bežnej činnosti, ako sú nákupy a podobne. Jediné čo tu môže fungovať je psychologický efekt, pretože s rukavicou na ruke si na tvár budeme siahať minimálne. Nikdy nedezinfikujeme rukavice na ďalšie použitie a používame ich jednorazovo. Dezinfekcia otvára na materiáli rukavíc póry a poškodzuje ich povrch. Rukavice vyhadzujeme vždy vyvrátené na ruby ihneď po použití do odpadu. Po zvlečení rukavíc si vždy podľa dostupnosti umyjeme alebo vydezinfikujeme ruky. To, že máme rukavice na sebe, môže dopadnúť tak, že vlastne chránime len seba a mikroorganizmy na rukavici roznášame všade do okolia a ohrozujeme ľudí okolo nás. Povrch rukavice sa kolonizuje veľmi rýchlo práve patogénnymi mikroorganizmami. Je to oveľa skôr ako sa nimi kolonizujú holé ruky, pretože na rukách každého človeka žijú nepatogénne kožné mikroorganizmy vytvárajúce mikrobióm pokožky rúk, ktorý rýchlej kolonizácii patogénnou mikroflórou čiastočne bráni. Používanie rukavíc by malo byť ako každá preventívna činnosť hlavne uvedomelé.

  • Je lepšie klasické mydlo, alebo gély s alkoholom?

Otázka nie je, čo je lepšie, ale čo je dostupné. Preferovaná metóda hygieny rúk v bežnom živote je umývanie rúk. Ruky si stačí dôkladne umývať s tekutým mydlom a vysušiť ich jednorazovým obrúskom. Vo vlastnej domácnosti môžeme použiť samozrejme textilný uterák, ktorý meníme podľa používania a počtu členov domácnosti a perieme pri teplote aspoň 60 stupňov. V prípade potreby hygienického ošetrenia rúk a nedostupnosti umývadla môžeme použiť alkoholovú dezinfekciu na ruky v podobe gélu alebo tekutiny. Dezinfekcia na ruky v bežnom živote určite nenahradzuje umývanie rúk. Je to pomôcka ktorá patrí najmä do rúk zdravotníckeho personálu.

  • Akú funkciu zohrávajú antibakteriálne gély?

Môžu byť vhodnou alternatívou v prípade, ak nie je dostupné umývadlo, alebo pri opakovanom počte viacerých rizikových činností, pri ktorých je dosiahnutie umývania rúk z pohľadu času náročné. Napríklad obsluha v obchode, keď si predavač dezinfikuje ruky pri každom zákazníkovi lebo nemôže odísť zakaždým k umývadlu.

Aký by mal byť postup – najskôr si umyť ruky gélom a potom mydlom? Alebo naopak?

Tieto dva postupy sa nikdy nemajú kombinovať. Je to úplne zbytočné a škodí to pokožke rúk. Navyše aplikácia alkoholového prostriedku v podobe gélu alebo tekutiny sa na vlhkej pokožke rúk môže zriediť a stratiť deklarovaný dezinfekčný účinok. Vždy si vyberáme len jednu metódu podľa situácie.

  • Akú úlohu zohráva v týchto prípravkoch alkohol? Je nevyhnutný?

Alkohol je esenciálna zložka dezinfekcie na ruky a účinná látka, ktorou ničíme mikroorganizmy. Základná receptúra dezinfekcie na ruky podľa WHO používa minimálne 70 % alkohol, glycerín a peroxid vodíka. Iné dezinfekčné prísady nie sú potrebné. V originálnych kvalitných dezinfekčných prípravkoch majú výrobcovia ešte iné látky na ochranu rúk pokožky ako pantenol, vitamín E a iné. Receptúra WHO je len základná kostra a používa sa v čase, keď sa vyskytne nedostatok v zásobovaní. Švajčiarsky profesor Didiere Pittet, ktorý vlastne vyvinul alkoholový prípravok na ruky, ho ponechal bez patentovej ochrany. Ponúkol ho ľudstvu humanitne bez nároku na odmenu ako začiatok takzvanej ekonomiky mieru, aby bola pre ľudstvo vždy dostupná a dala sa vyrobiť za každých podmienok. Kvalita každej dezinfekcie je daná splnením prísnych požiadaviek testovania jej účinnosti. Kvalitná dezinfekcia má na svojej etikete napísané všetky EN normy, podľa ktorých bola testovaná. V prípade pandémie ochorenia COVID-19 by to mali byť prípravky s deklarovanou virucídnou účinnosťou. Prípravky sa testujú sa v dvoch krokoch a to v laboratóriu, ale aj v praktických podmienkach. Výrobcovia vynaložia na toto testovanie, ale aj na výskum dezinfekcie nemalé finančné prostriedky. Napríklad sa takto výskumom zistilo, že na vírusy lepšie funguje dezinfekcia na báze etanolu a s vyšším obsahom až na úrovni viac ako 80 %. Tak ako lekári podľa svojej odbornosti indikujú liečbu pacientom, tak akékoľvek prípravky na dezinfekciu má indikovať odborník, hygienik alebo epidemiológ.

  • Ako by sme sa mali starať o tieto zdravotnícke pomôcky tak, aby plnili svoju ochrannú funkciu?

Je dôležité mať na pamäti, že neadekvátne používanie ochranných prostriedkov môže spôsobovať opačný efekt ako ochrana zdravia. Napríklad poloprázdna, zle zatvorená tuba alkoholového gélu v kabelke, v ktorej je kopec iných predmetov sa môže kontaminovať a môžu sa v nej množiť mikroorganizmy. Taktiež neadekvátne opakované používanie rúšok, môže spôsobiť infekciu. Okrem vírusu SARS-CoV stále koluje v populácii aj množstvo iných respiračných patogénov. Pri výbere kvalitných zdravotníckych pomôcok nerozhoduje vždy len cena, ale aj viacero iných parametrov ako mikrobiologická účinnosť, kvalitatívne a kvantitatívne zloženie, kožná, resp. materiálová znášanlivosť, možné nežiadúce účinky a spôsob použitia teda aplikačná forma.

  • Aký je rozdiel medzi respirátorom FFP1, FFP2 a FFP3?

Vo svete sú rôzne bezpečnostné štandardy testovaných respirátorov, napríklad: N95 (United States NIOSH-42CFR84), FFP2 (Europe EN 149-2001), KN95 (China GB2626-2006), P2 (Australia/New Zealand AS/NZA 1716:2012), Korea 1st class (Korea KMOEL – 2017-64), DS (Japan JMHLW-Notification 214, 2018). Americké Centrum pre prevenciu a kontrolu infekcií (CDC) používa štandard N95 ako súčasť odporúčaných ochranných prostriedkov na ochranu pred vírusom SARS-CoV-19. Vychádza so skúseností s epidémiou SARSu z roku 2003 keď boli v praxi použité na ochranu zdravia. Typ respirátoru N95 je najčastejšie odporúčaný respirátor v prípade ochrany zdravia pred respiračnými nákazami. Je to americký štandard americkej spoločnosti NIOSH, ktorá je súčasťou CDC.

V Európe sa používa na hodnotenie bezpečnosti respirátorov skóre podľa tzv. triedy FFP (z ang. filtering face piece score t. j. skóre filtrácie tvárových kúskov). Vychádza z EN normy 149:2001 ktorú navrhol a spravuje Európsky výbor pre normalizáciu. Existujú rôzne triedy podľa toho koľko percent prefiltrujú zo všetkých častíc rovných alebo väčších ako 0,3 micrometra.

  • Aké sú vaše odporúčania?

Treba byť čo najviac doma počas dvoch týždňov, vyhnúť sa spoločenským udalostiam, necestovať, trošku sa zamyslieť nad sebou, čo môžem urobiť a začať robiť opatrenia na zabránenie šíreniu ochorenia od seba. Vírus je dobre citlivý na bežné dezinfekčné prípravky, dokonca aj tie obyčajné čo máme v domácnostiach, netreba panikáriť a vykupovať lekárne. Bežné upratovanie bez dezinfekcie odstraňuje viac ako 90 percent mikrobiálnej kontaminácie v domácnosti. Rovnako nám postačuje obyčajné tekuté mydlo na hygienu rúk, netreba skupovať tony dezinfekcie na ruky. Tá je odôvodnená tam kde nemáme po ruke umývadlo. Dezinfekčné prípravky patria hlavne do nemocníc a priestorov, keď sa zhromažďuje väčšia koncentrácia ľudí. Čas vonku treba tráviť v prírode, kde predpokladáme minimálny počet ľudí a aktívnym spôsobom. Treba dbať na kvalitnú stravu a pitný režim, dostatok spánku, nestresovať sa, podporovať svoju imunitu a myslieť pozitívne. Okrem ochorenia COVID-19 na nás stále číhajú aj iné infekčné aj neinfekčné ochorenia, na ktorých prevenciu treba tiež rovnako intenzívne myslieť.

  • A ako je na tom Slovensko čo sa týka dostupnosti zdravotníckych pomôcok?

Podľa podpredsedníčky Asociácie dodávateľov zdravotníckych pomôcok Ľubici Bezeli, všetky členské spoločnosti ktoré združuje SK+ MED cítia obrovský nápor na zdravotnícke pomôcky, najmä tie, ktoré sú nevyhnutné s ochrannou zdravotníckych pracovníkov v súvislosti s COVID-19. Členovia asociácie zaznamenali v ostatných týždňoch nárazový dopyt po zdravotníckom sortimente ako sú masky, dezinfekčné prostriedky, chirurgické a vyšetrovacie rukavice a iné. Žiaľ dodávatelia stále nedisponujú takými zásobami, ktoré by dokázali plne uspokojiť dopyt po nich. Navyše sme výrazne ovplyvnení subdodávateľmi z Číny a ostatných ázijských krajín od ktorých nakupujeme suroviny na výrobu ochranných zdravotníckych pomôcok. Na strane druhej napríklad v oblasti produkcie dezinfekcie niektoré spoločnosti združené v asociácii SK+ MED v ostatnom období zvýšili svoju produkciu a posilnili personálne kapacity.

  • Čo je to umelá pľúcna ventilácia? Aké typy poznáme a akú úlohu zohráva?

Umelá pľúcna ventilácia je život zachraňujúci štandardný  liečebný postup metód a technických pomôcok zabezpečujúcich oxygenáciu venóznej krvi v pľúcach, keď je nedostatočné spontánne dýchanie podporované  arteficiálnym inspíriom u kriticky chorých pacientov. Ventilačný proces je centrálne riadená autonómna funkcia organizmu  a zároveň  komplikovaný systém. Hlavným cieľom  umelej pľúcnej ventilácie je normalizovať minútovú alveolárnu ventiláciu, zabezpečiť optimálnu dodávku O2 periférnym tkanivám, upraviť patologický proces , prečo bola UPV indikovaná, v špeciálnych prípadoch dosiahnuť určitý stupeň hyperkapnie.

  • Aká je základná intervencia u pacientov na umelej pľúcnej ventilácii?

Zaistenie dýchacích ciest, intubácia, endotracheálnou alebo tracheostomickou kanylou alebo maskou. Starostlivosť o okruh, resp. pripojenie servoventilátora, servoventilátor je zariadenie, ktoré zaisťuje výmenu plynov. Výber ventilačného  režimu, zabezpečenie funkcie náhrady dýchania rôznymi typmi riadenej podpory dýchania, podľa indikácie. Ohrev a zvlhčovanie vdychovanej zmesi a toaleta, ohrev vdychovanej zmesi  je mimoriadne dôležitý pre zachovanie činnosti riasiniek v dýchacích cestách. Ohrev môže byť aktívny pomocou Zvlhčovača  alebo pasívny pomocou HME, Heat Moisture Exchanger, výmenník tepla a vlhkosti na kratšiu dobu ventilácie. Toaleta dýchacích ciest, nevyhnutná súčasť, napr. odsávanie sekrétov z dýchacích ciest

  • Aké problémy môže spôsobiť umelá pľúcna ventilácia?

Závažným problémom je prenos infekcií a VAP – Ventilator Associated Pneumonia –

VAP. Je charakterizovaná z epidemiologického hľadiska zápalom pľúcneho parenchýmu, vyvolaná infekčným agensom. Prevenciou sú  základné hygienické a protiepidemiologické zásady, hygiena rúk používanie jednorazových pomôcok a prísne dodržiavanie aseptických metód a postupov

  • Ako je to s odpájaním pacienta z umelej pľúcnej ventilácie?

Je to stupňovitý a zložitý proces, spájaný sa dekanyláciou a predlžovaním obdobia spontánneho dýchania.  Nevyhnutné pre tento proces je monitorovanie vedomia, potenia, arteriálneho tlaku, pulzovej frekvencie, frekvencie spontánneho dýchania, artériových krvných plynov. A dôležitá je neustála komunikácia s pacientom  a navodenie psychickej pohody

Na otázky odpovedali:

RNDr. Mgr. Jaroslava Brňová, PhD., z oddelenia nemocničnej hygieny a epidemiológie FN v Trnave

Ľubica Bezeli, podpredsedníčka asociácie SK+ MED

Vladimír Mičieta, predseda asociácie SK+ MED

Richard Fides

CCC